Neverte všetkému, čo sa objaví v správach na internete

Internet je zahltený rôznymi hoaxami, chybnými a niekedy úplne vymyslenými informáciami. Falošné správy na internete sa stávajú takmer každodennou realitou Najhoršie však je, že mnohí ľudia im jednoducho uveria, šíria ich ďalej a sú presvedčení, že hovoria pravdu. Redakcia po upozornení na chybu v niektorých prípadoch vykoná opravy, avšak v samotnej praxi pokračuje bezo zmeny. Niektoré verejne známe osobnosti sa ohradili voči skresľovaniu informácii o sebe, prebehlo i niekoľko súdnych sporov a niektorí boli dokonca úspešní. Dostali finančné odškodnenie alebo aspoň ospravedlnenie. No kam sa obrátite v prípade falošných správ a analýz, ktoré majú formovať zmýšľanie čitateľov?

Špatný preklad, chybné analýzy a pravopisné chyby

Častou chybou, ktorá sa bežne na internete vyskytuje, je špatný preklad alebo interpretácia príspevkov príspevkov prevzatých zo zahraničnej tlače. Napríklad autor tvrdí, že zahraničná tlač píše, že útok v Berlíne je dôsledkom politiky kancelárky Merkelovej. V pôvodnej verzii však bolo napísané, že oponenti Merkelovej zvaľovali vinu za útok na ňu. Redaktori si niektoré príspevky úplne vymýšľajú a potom tvrdia, že príspevky prevzali zo zahraničnej tlače. Napíšu napríklad, že kancelárka sa opäť nedokázala k veci postaviť čelom. Nepriznala chybu a nesľúbila, že sa aspoň pokúsi ponúknuť riešenie. Pokojne uvedú, že tak píše týždenník Time, hoci redaktori prezentujú iba svoje vlastné názory a postoje. Nič podobné by ste v americkom týždenníku Time nenašli.

Nie je výnimkou, že v príspevkoch na internete nájdete aj hrubé pravopisné chyby, preklepy a poprehadzované písmená. Nejde pritom o diskusné fóra čitateľov, kde sa to len tak hemží urážkami a útokmi najhrubšieho zrna. Ide o webové stránky našich novín a časopisov. Prečo sa nerobí jazyková korektúra príspevkov? Kedy sa zlepší ich kvalita?